Brno/Bratislava
9. augusta (TASR) – Priaznivci hudobnej scény si v týchto dňoch
pripomenú nedožitých 85 rokov od narodenia legendy českej populárnej
hudby speváčky Evy Pilarovej.
Eva Bojanovská, tak znie jej rodné meno, sa narodila v Brne 9. augusta
1939. Od detstva sa hudobne vzdelávala, hrala na klavíri, spievala v
detskom chrámovom zbore a v detskom zbore Československého rozhlasu v
Brne.
Vyštudovala Vyššiu hospodársku školu, na ktorej v roku 1958 maturovala.
Začala študovať operný spev na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických
umení (JAMU), zároveň začala spievať v kabarete Večerní Brno. Po roku
štúdia z JAMU odišla a nastúpila do pražského divadla Semafor, na
konkurze si ju vybrali Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Prvú semaforskú pesničku
Sup a žlůva naspievala s Jiřím Suchým.
Jej prvou samostatnou nahrávkou pre Supraphon bola pieseň Co je to láska
z januára 1961, čo bol v origináli hit Elvisa Presleyho Don't Be Cruel s
českým textom Jiřího Suchého. Spievala ju v semaforskom predstavení
Zuzana je sama doma. Tu začala jej spolupráca s Waldemarom Matuškom,
ktorý si ju vybral ako partnerku do legendárneho hitu Ach ta láska
nebeská z decembra 1961. Pesnička zaznela v semaforskom predstavení
Zuzana je zase sama doma.
V roku 1962 prešla s Matuškom do divadla Rokoko. Ešte v tom roku získala
zlatú medailu v oblasti jazzového spevu na Svetovom festivale mládeže v
Helsinkách. Z viacerých piesní v Rokoku bol najväčším hitom opäť duet
Tam za vodou v rákosí z apríla 1963. V roku 1964 sa do Semaforu vrátila.
Premiéru pred kamerou mala vo filme Kdyby tisíc klarinetů, kde spievala
duet s Karlom Gottom Je nebezpečné dotýkat se nebe. V júni 1967 na
druhom ročníku Bratislavskej lýry vyhrala zlatú lýru za pieseň Rekviem.
Jej popularita stále rástla, už v prvom ročníku ankety Zlatý slávik za
rok 1962 bola tretia, speváci aj speváčky boli iba v jednej skupine,
vyhral Waldemar Matuška. Rok nato bola tretia, vyhral Karel Gott. Za rok
1964 už mali sólovú kategóriu speváci aj speváčky a vyhrala Eva
Pilarová. Zlatého slávika získala aj za roky 1965, 1967 a 1972.
V roku 1965 odišla na sólovú dráhu, založila si vlastnú skupinu, často
vystupovala v zahraničí, hlavne na Kube a v Sovietskom zväze. Vo
februári 1973 ju zachránila Božia ruka. S kapelou koncertovali na Kube.
Kapela sa vrátila do Prahy, Pilarová na Kube ostala. Lietadlo havarovalo
tesne pred pristátím v Prahe, nikto z jej kapely haváriu neprežil.
V 70. rokoch sa začala viac venovať džezu a swingu. Koncertovala s
orchestrami Karla Vlacha, Karla Kraugartnera aj Gustava Broma. Keďže jej
dvaja bývalí manželia emigrovali na západ, mohla koncertovať iba v
bývalom socialistickom tábore. Situácia sa zmenila až po roku 1989,
koncertovala v USA, Kanade, Austrálii a väčšine európskych krajín.
Venovala sa aj fotografovaniu, bolo o nej známe, že je výbornou
kuchárkou, vydala šesť kuchárskych kníh s receptami.
Eva Pilarová bola trikrát vydatá. Prvým manželom bol hudobník Milan
Pilar, druhým manželom spevák Jaromír Mayer. Obaja emigrovali na západ.
Tretím manželom bol od roku 1984 tanečník Jan Kolomazník. Z prvého
manželstva mala syna Milana.
Jej spevácku dráhu dokumentuje viac ako dvadsiatka vydaných albumov a
kompilácií. Prvým bola v roku 1965 LP platňa Eva Pilarová, z novšej
diskografie to boli albumy Swing 2000 (1999), Rodeo (2002), Zlatý výběr
(2004), kompilácia Proměny v júni 2009, ktorá vyšla k 70. narodeninám,
Pilarka a přátelé z marca 2018. K 80. narodeninám vydal Supraphon
trojkompiláciu Eva Pilarová Singly (1970-1989), ako aj záznam koncertu
Evy Pilarovej a Karla Gotta Recitál 1965 Live.
V októbri 2009 bola ocenená štátnym vyznamenaním Za zásluhy I. stupňa. Zomrela 14. marca 2020 v Prahe vo veku 80 rokov.